Keďže moja drahá Veroniké včera excelovala na skúške, rozhodol som sa, že si urobíme voľno, zrelaxujeme, veď taký oddych nebude na škodu ani mne, hoci mňa to ešte len čaká (minimovka na PhD., kto by nevedel). Voľba padla na film "Všetko alebo nič".
Áno, viem, čo si mnohí moji priatelia pomyslia. Páperíčko a na filme podľa evitoviek? Verte, mal som miestami zmiešané pocity, ale povedal som si, že veď to môže byť fajn. Už som tento rok jeden taký film vybral (Passengers) a bol to dobrý tip.
"Všetko alebo nič" bol tiež dobrý výber, chválim zaň Veroniké. Po prvé, film totiž možno miestami preháňal, ale neidealizoval, záporák ostal záporákom, kladné postavy naopak dostali šancu na lepší začiatok a aj odmenu za to, že to s tými zlými ťahali. Hoci by som si isté scény vedel predstaviť ináč, je to osobný vkus a bolo by klamstvom povedať, že som sa nebavil. Bavil som sa a ako!
Táňa Pauhoffová, Klára Issová a Ľuboš Kostelný si zahrali svoje roly dokonale.Trolinku mi tam ale vadili stereotypy, z gaya kričí na sto míľ, že je gay a erotické scény balansovali na hrane vkusu a nevkusu. Ale mal som dobrú náladu a zvyšok filmu to spoľahlivo vyvážil. Vlastne ma napadlo, že ak by bol takýto "Sex v meste" bez vyslovene retardovaných a silených otázok Carrie Bradshawovej, aj by som si ho rád pozrel. Áno, paralela tu bola (Táňa ako Charlotte, Klára ako Samantha a Ľubošovi ostala Miranda - ešte aj o dieťa sa staral, hoci nie o svoje :-D). Takže by som dal filmu príjemných 68/100.
Iste tušíte, že to nebolo všetko.
Pokojne môžem povedať, že som bol v miestnosti asi jediný muž, ktorý na film išiel dobrovoľne a nesledoval tým niečo, respektíve si niečo nežehlil.
Zvyšok mužov buď gúľali očami, vzdychali, alebo sa aspoň snažili tváriť neutrálne, kým ich polovičky buď zasnene hľadeli na plátno, že kedy konečne začne film, alebo kecali so svojimi kamarátkami, ako to asi bude spodobnené a čo ja viem čo ešte. Typické rozloženie publika filmu tejto kategórie.
Gólom ale bolo, že uprostred filmu pozriem na dotyčných mužov, ktorí sa smejú, utierajú si slzy, skrátka, úprimne sa bavia a prežívajú film. Ich ženy, či partnerky, naopak, pozerajú do mobilu a prezerajú si facebook a podobne (čo považujem za vrchol grobiánstva aj pri filme o desať kategórií horšom, ako bolo Všetko alebo nič). Vskutku mi nad tým stál rozum a vysvetlenie situácie nechám asi na vás, ja si to netrúfam odhadnúť. Len ma to pobavilo, toť vše.
Druhým "top" momentom večera bola návšteva pobočky nemenovaného operátora v Optime, kde sme išli ako na hotové. Ale po srdcervúcom presviedčaní pracovníka na pobočke, ktoré doplnil tónom hlásateľa nedeľných správ, sme pochopili, že dnes nepochodíme. Vynervovalo to aj mňa, hoci v mojom prípade išlo o to, že niekto zjavne niečo pokazil. Moja drahá to ale vyriešila excelentne, poteší, že helpdesk občas aj dostane významu svojho názvu. Takže, poučení do budúcna.
Posledným momentom, kde išla moja potláčaná zlosť nad inkompetenciou niektorých ľudí, bolo čakanie na autobus smerom z Optimy. Dôjdeme na zastávku a dve mladé slečny (pochybujem, že mali viac ako šestnásť) veselo fajčia pod prístreškom. Okolo nich kruh o priemere asi tri metre a asi štyria až piati ľudia, ktorí škaredo zízajú, pučia líca ako syseľ, ktorý nesie zásoby do nory, ale nepovedia nič. Zvyšok zástavkových hrdinov pre istotu radšej stál vonku vo vetre, než aby prišli a povedali niečo slečnám pod prístreškom.
Takže, hádate správne, Páperíčko došiel a slušne sa spýtal, či dievčatá vedia, že na zastávke sa fajčiť nesmie. Pozreli na mňa, ako keby som bol inkarnácia nejakého božstva, tak som chvíľku nechal, či dôjde. Nedošlo a musela prísť druhá otázka v znení: "Môžem vás poprosiť, aby ste s tou cigaretou išli ďalej?" Išli, ale za prístreškom dosiahlo hrdinstvo mladých dievčat najvyššiu úroveň, nakoľko si vzájomne drukovali, ako som debil, lebo som nefajčiar a že ona si aj tak môže zapáliť.
Predtým, než všetci fajčiari do mňa hodíte kameňom, poviem toľko. Mám kamarátov fajčiarov a mnohí sú schopní zapáliť si tak, aby tým neobmedzovali ostatných (sám si občas dám vodnú, etiketu v tomto smere mám zmáknutú na výbornú). Po druhé, máme isté zákony a hoci sa mne tiež nepáči všetko, čo platí na Slovensku, musím sa tomu podriadiť. Nie, že vyberiem si to, čo sa mi páči a to budem dodržiavať.
Vlastne, aby som to nejako zhrnul, neviem, čo ma na tej situácii štvalo viac. Mladé, drzé fajčiarky, alebo ľudia, ktorí by mohli prísť a požiadať ich (pričom boli v práve), ale namiesto toho, aby vyvinuli iniciatívu a vyslovili zo seba dve vety, radšej stáli napaprčení ako môj tatko na fotke, kde má päť, a v duchu nadávali, že musia dýchať ten dym a akí sú tí mladí a fajčiari drzí a nezodpovední.
Rozpísal som sa, ale ako ste videli, včerajší deň si to zaslúžil. Boli to drobné námety a inšpirácie, ktoré utvárajú každý náš deň. Snáď teda aj tento blog aspoň z časti spotredkoval dojmy, ktoré som včera zažil.
Páperíčko
