Športová krivda

Autor: Marek Brenišin | 13.5.2016 o 17:35 | (upravené 20.5.2016 o 13:44) Karma článku: 2,76 | Prečítané:  136x

Fanúšikovia kydajú na hokejistov, tí im neostávajú nič dlžní. Ako sa má človek vyznať medzi dvomi stranami v tomto konflikte a zistiť o čo vlastne ide? Majú pravdu fanúšikovia, hokejisti, či ani jedni?

Odkazy Jurča a Viedenského

Tento článok nebude o "dvojtýždňových odborníkoch na hokej". Teda, čiastočne, avšak nie tak, ako čakáte. Skôr to bude o komédii, ktorá sa deje (nielen) okolo hokeja a o reakciách, ktoré miesto riešenia len prilievajú olej do ohňa.

Ako každý rok, aj tento sa začali Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, kde sa naša výprava chcela pokúsiť napraviť pošramotené meno z predchádzajúcich rokov. Ak nerátame striebro z MS 2012, boli naše vystúpenia viac ako úbohé, nerátajúc súboje o záchranu so Slovinskom z roku 2008, druhý zápas museli rozhodnúť až nájazdy. Vskutku biedna vizitka tímu, na adresu ktorého sa René Fasel (prezident IIHF) vyjadril, že je neprípustné, aby majster sveta musel prejsť kvalifikáciou.

Ale dosť histórie.

Tento turnaj sa začal skvele, dve víťazstvá, uchránili sme národnú hrdosť proti Maďarom a pomstili sme aj zahanbenie od Francúzov. Avšak prišlo Nemecko a naši zakopli. Hateri sa ani nestihli nadýchnuť a prišiel šok od Bielorusov. To už prebehol regulérny flaming a žiaľ, v mnohých prípadoch oprávnený. Pustiť dva zápasy, ktoré tím vyhráva a neschopnosť zvrátiť nepriaznivý stav svedčí, že niečo škrípe. V poriadku, náhoda je blbec. Ale dvakrát za sebou? Len pre ilustráciu, Fíni stratili v zápase s USA stratili dvojgólové vedenie, tak pridali a dali tretí. Výsledok už nepustili, aj za cenu urputnej obrany. Dalo by sa pokračovať.

Fanúšikovia vyčítali hokejistom, že nerobia, čo majú a že nás nereprezentujú, ako by sa patrilo. Na to reagovali najprv Tomáš Jurčo a neskôr aj Marek Viedenský na svojich sociálnych profiloch, kde vyčítali publiku nedostatočný záujem, nenávisť a kydanie na šport, ktorý ich baví. Všetkých vyzvali, aby to vnímali ako hru.

Pravdou je, že na konci je to len hra. Avšak čo ma zaráža viac, je strata slovenských hokejistov vnímať konštruktívnu kritiku. Nebyť väčšiny haterov, ktorí len vyprdnú nejaký citový výlev, možno by kritika prešla. Na druhú stranu, je to perfektná výhovorka, prečo nevnímať tých, ktorí majú pravdu. Pričom celý problém leží niekde inde.

Kliatba zlatej generácie a hokejové dinosaury

Veľa ľudí sníva za časmi, kedy sme tímom ako USA, Fínsko naložili pár kúskov na cestu a aj s takými mužstvami ako Kanada sme hrali vyrovnanú partiu. Lenže tím z roku 2002 je preč a žiaľ, zanechal za sebou mnoho škody, ktorú bude treba ešte dlho naprávať.

Neberte to, že sa neteším zo slovenského titulu. Zápas so Švédskom som "dopočúval" podľa výkrikov na sídlisku, nakoľko sme s bratom boli poslaní našou mamkou spať. Lenže postupom času som si začal všímať, že zostavovanie reprezentácie akosi uviazlo a následky na seba nenechali dlho čakať.

Stále tie isté mená, osvedčený recept na úspech a podobne. Posledný výkrik v podobe bronzu z Helsiniek (2003) a hotovo. Začala sa éra nemastného-neslaného hokeja. Mladé talenty sa postupne vytrácali z reprezentačnej scény, Slovákov si v drafte prestali vyberať tímy z NHL. Celá groteska vyvrcholila na šampionáte na Slovensku v roku 2011. Ten istý zlatý tím. Ktorý zrazu nestíhal.

Neviem, či som patril k menšine, čo to videli. Ten tím, ktorý nedokázal postúpiť, podľa staršieho formátu, z osemfinálovej skupiny. A čudujete sa? Veď uplynulo deväť rokov, z hráčov plných energie sa stali veteráni, ktorí chceli so vztýčenou hlavou dokončiť kariéru. Budem teraz trochu hnusný - mali si na to vybrať nejaký iný turnaj a nie všetci naraz. Ja viem, fanúšikovia. Podľa môjho názoru to rozlúčka bola, dôstojná ani trochu.

Po tom, ako odišli sa ukázal zúfalý nedostatok nasledovníkov a hviezdy, ktoré ostali sa dostali pod ešte väčší tlak. Už ani neviem, na ktorom šampionáte to bolo, ale bezbrehá hra na Gáboríka bola na škodu nielen jemu, ale aj zvyšku tímu, prenechávanie jasných šancí vyzeralo až tragikomicky. Áno, bolo to vidno. Veľmi.

Nevravím, že dobrý hráč nemá dostať priestor. Hviezdy sú ťahúňom tímu, ale bez tých, čo to odbehajú, odmakajú a naservírujú šancu na zlatom podnose to nejde. Na druhú stranu, prečo taký hráč nemá dať gól? Šatana som obdivoval, ale keď ukončil kariéru, nebolo na Slovensku šťastnejšieho človeka ako ja.

O fanúšikoch a peniazoch v športe

Slovensku chýbajú hráči, ktorí dokážu viesť tím. Tí, ktorí zavelia k obratu, keď sa nedarí. Tých, čo to dokážu je zúfalo málo. Takže sa musia všetci pripraviť, že tento rok ešte titul nevyhráme. Pár najbližších rokov takisto nie. Pretože sa musí vytvoriť kontinuita, ktorá bude tvoriť talenty a udržiavať dostatočnú bázu pre reprezentáciu.

Fanúšikovia musia byť trpezliví a aj keď sa im nepáči, treba zdôrazniť, že fanúšik fandí, aj keď sa nedarí. Na druhej strane, má právo prezentovať konštruktívne svoj názor. Nie vulgarizmami a jednoduchými vetami, ale pekne štylizovaným textom s aspektom na pozitívne aj negatívne.

Posúďte rozdiel.

"K***T*, to ste celí vy, ako kvalitný DVD-prehrávač, všetko prehráte. Choďte domov."

Alebo.

"Škoda, pekné dva zápasy, dobre ste začali aj tie prehraté, nechápem, čo sa stalo. Avšak ak chceme byť špičkou, takéto zaváhania nepripadajú do úvahy. Držím palce, turnaj ešte trvá."

Viac komentárov v tomto štýle a hádam by štatisticky niečo vniklo aj našim hráčom do povedomia.

Na druhú stranu, časť peňazí do hokeja ide aj z našich daní cez Ministerstvo školstva, vedy a športu (mimochodom, spárovanie športu ako molocha žerúceho peniaze so školstvom a vedou nechám bez komentára). Takže, áno, ak hokejisti nielenže prehrávajú, ale sa aj nesnažia a nebojujú, potom to naozaj pôsobí, ako by si za naše peniaze išli obzrieť krajinu usporiadateľov majstrovstiev sveta.

Pochybujem, že by mne, alebo komukoľvek inému niekto takto dal peniaze daňovníkov, že na, reprezentuj našu krajinu. Ak by sa tak stalo, potom by sa odo mňa čakalo to najlepšie a neúspech by som dostal tvrdo pocítiť. Tak, ako hokejisti.

Posledným bodom je nedostatok (najmä sponzorských) peňazí. Lenže ako sa môžu firmy zaujímať o tím, ktorého hra vyzerá ako ruská ruleta? Nikto nechce, aby sa jeho produkt spájal s nevypočítateľným mužstvom. Je to silná podprahová správa a marketingové oddelenia si na to dávajú sakramentský pozor. Nemusí tím len vyhrávať. Jeden šermiarsky učeň prehral so siedmymi majstrami, napriek tomu ho označili všetci uvedení majstri za najlepšieho šermiara. Tím, ktorý prehráva a bojuje býva často minimálne rovnako atraktívny ako víťaz. Hoci sa mu asi nedorovná nikdy, ale môže mu to získať prostriedky, aby sa víťazom stal.

Záverom

Dnes som sa rozpísal, ale bolo to asi nutné. Pochopiť kontext, pozrieť sa, čo sa deje. Hokejisti musia hrať a otriasť sa z neúspechov, fanúšikovia zasa oddane fandiť. Pretože každý zápas sa hrá zo stavu 0:0. Preto je napríklad aj Veľká Británia, kedysi silný tím v prepadlisku hokejových dejín a Kazachstan pravidelne sa snaží zotrvať v najvyššej súťaži, či Bielorusko, ktoré si zahralo štvrťfinále.

Všetko sa dá. Treba len trpezlivosť a čas. Úspech nakoniec príde.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?