Čo vám slávni (ne)povedia

Autor: Marek Brenišin | 4.5.2016 o 20:55 | Karma článku: 4,74 | Prečítané:  138x

Opäť raz sa prihlásim na facebook a opäť som raz donútený obdivovať múdrosti Keanu Reevesa, Milana Lasicu a kohojaviem ešte. Vlastne, nie som donútený. To ale neznižuje mieru môjho naštvania.

Komentáre o živote, utečencoch...

Keanu Reeves nám radí, ako si užívať život, Milan Lasica píše šokujúci text o utečencoch a ako to s nimi v skutočnosti je, dalo by sa menovať ďalej. Tieto a im podobné články však majú jedno spoločné. Menovaní ich nikdy nenapísali, dal by som dokonca ruku do ohňa, že vo väčšine prípadov ani netušia, že je ich meno s niečím takým spojené (ruku na srdce, nie každý je narcis a googli sa trikrát do dňa, dokonca ani ja nie :-P). Preto je jednoduché ich šíriť a podporiť nimi svoju myšlienku. Veď spravodlivé rozčúlenie Jožka Mrkvičku si všimne pár jeho priateľov, okomentujú, polikeujú a za týždeň si už na to nikto nespomenie. Ale ak to "tvrdí" niekto slávny, viď príklady hore, úspešne to recirkuluje internetom už po niekoľký krát.

Dobre, budete namietať, že nevadí, že to nepovedali, dôležitá je ale myšlienka, bla, bla, bla. Budem trochu impertinentný a spýtam sa vás otázku.

To vás mamka nenaučila, že klamať sa nemá?

Presne tak. Hoci možno tvrdenie je pravdivé (teraz vravím všeobecne), podložiť ho nepravdivým argumentom, či osobou ho nepodporí, práve naopak, spôsobí, že pravdivosť textu je spochybnená, dokonca, sám autor, ktorý také niečo spíska si koleduje o nejaké hanlivejšie označenie, pretože toto sa jednoducho nerobí. Je to porušenie výrokovej logiky a chyba. Aká? Čítajte ďalej.

Argument autority

Trochu odbočím a dovolím si uviesť krátky aforizmus.

"Americkí vedci zistili, že osemdesiat percent ľudí verí tomu, čo zistili americkí vedci."

A súvislosť s článkom? Nuž, vymeňte amerických vedcov za slávneho herca, či publicistu, medicínsky článok za nejakú burcujúcu myšlienku a máme to, o čom som písal v prvej časti článku.

Ide totiž o ukážkový príklad použitia argumentu autority, čiže tvrdenie niekým, koho nespochybňujeme a uznávame jeho hodnoty a zásluhy, namiesto autora, ktorý ich nemá buď z dôvodu nedostatočnej skúsenosti (ten lepší prípad), či  už spáchal prehmat, vďaka ktorému sa na jeho články ľudia pozerajú s pochybami (ten horší).

Pamätám si, ako som raz chcel na videu demonštrovať, prečo je šerm a európske umenie lepšie ako kapoera a zdieľal som video z komédie, kde boli veci naschvál prehnané. Skrátka, hoci som mal pravdu, v boji ide o efektivitu, svoje tvrdenie som podporil niečím, čo by sa nemalo spochybniť. A predsa, stalo sa. Chybu som si priznal, video stiahol.

Presne toho istého sa ale dopúšťa každý, kto takýto komentár zdieľa, posúva a obhajuje. Tu nejde o šírenie myšlienky, ale v podstate pomáhate trollovi a človeku, ktorý sa snaží upútať pozornosť v jeho snahe. Fóra, život a všeličo možné okolo toho ma naučilo jedno. Autori takých článkov majú v paži, čo je na obrázku, v texte a podobne. Ide im len o kliknutia a pozornosť, ktorú im všetci dobrosrdeční ľudia doprajú.

V koži slávnych

Určite sa každému z vás stalo, že ste niekam prišli a zistili ste, že ste ohovorili Ferka, lebo ste mu závideli, že má nové auto a vy nie. Alebo, že je na lepšom mieste a vy ste sa márne snažili spomenúť, kedy, kde a za akých okolností ste to povedali. Zbytočne. Také niečo sa nikdy nestalo.

Ste vytočení, najradšej by ste si to vybavili s tým, kto prekrútil vaše tvrdenie, či si ho úplne vymyslel. A máte pravdu! Nemá sa to robiť, nikto sa nemá spájať s tým, čo s ním priamo nie je prepojené. Nechcete aby to niekto robil vám. Nechce to nikto.

Tak prečo potom slávni majú byť výnimkou?

Keanu Reeves je známy svojím spirituálnym zameraním, natočil veľa filmov a vystupuje maximálne charizmaticky. Milan Lasica je publicita, humorista, herec, s krivdami sveta sa vysporiadal elegantne, čo mu môžu mnohí závidieť. Preto sú ich mená atraktívne, slúžia ako reklama.

Ale aj oni sú len ľudia z mäsa a kostí a preto by malo platiť, nerob iným, čo nechceš, aby robili tebe. Aj keď je šanca, že si pánom Reevesom podám ruku, takmer nulová. Ide o princíp.

Záver

Týmto článkom som nechcel povedať, že texty sú zlé. Mnohé z nich sú podnetné a upozorňujú na to, že život netreba  brať vážne. Že máme byť opatrní. Rozhľadení. Ale ak mám myšlienku, nech som tam podpísaný ja. Nemám sa za čo hanbiť.A či si ma nieto všimne? Určite, len treba trpezlivosť. A byť samým sebou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?