Démonkino ťaženie 11-13/13

Autor: Marek Brenišin | 31.3.2014 o 0:54 | (upravené 31.3.2014 o 16:32) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  91x

-11-

Ryšavý Hankart zúril, ale mohol sa aj roztrhať, slovo imperátora bolo zákonom, ktoré dychtila oddaná cisárska garda pretaviť v činy. Knieža bol bezmocný, bolo mu povedané, že svoju časť dohody dostal a Haranir-shiel je ešte stále na území svojej rodnej krajiny a hoci aj ako otrokyňa, stále podlieha zákonom, ktoré spísali vznešení predchodcovia jej panovníka.

Usmiala sa, keď videla, ako ju prebodáva pohľadom a ako môže podľa dobrých spôsobov krotiť svoje pocity, ktoré by spálili celý palác. Vedela, že by zvyšných štyroch generálov vymenil za jej hlavu a mučil by ju, až kým by neprosila o milosť a pokračoval by, kým by nevypustila dušu. Lenže ona by neprosila, usmiala sa pre seba.

Opustila nádvorie, kde jej bola udelená milosť a pri bránach hlavného mesta Buršugy ju čakal jazdec s modrou zástavou, v strede ktorej trónili tri hviezdy usporiadané v trojuholníku so základňou smerom k spodnej hrane.

Stále mala na sebe belasé šaty, do ktorých ju odeli pri prepustení a ktoré symbolizovali jej slobodu z otroctva.

Jazdec bol pripravený a pokynul jej ku koňovi s dámskym sedlom a opatrne jej do neho pomohol. Nasadla a pozrela na svojho spolujazdca, ktorému helma kryla celú tvár. Ten pokynul hlavou a odvetil: „Tá, ktorá ťa vykúpila, ťa chce vidieť.“

Na tvári jej zahral náznak záujmu.

„A kto by plytval toľkým striebrom na otrokyňu a zločinnú veliteľku?“

Jazdec neodpovedal, len naznačil, že by mali ísť.

„Kam?“

Vojak pokynul hlavou smerom k štandarde a odvetil: „Smer Terkanu.“

-12-

„Čo si dáte dnes?“ zaševelil starý hlas.

„Kanatsi, pekne prosím,“ odvetila a fialové oči zahoreli potešením.

Terkanská čajovňa bola dnes prázdna a tak sa čoskoro na stole objavila kanvička so známou červenou tekutinou a šálka poskytla prvý dúšok. Haranir-shiel nechala plynúť chuť nápoja a usmievala sa. Tak chutila navrátená sloboda a česť. Užívala si plnými dúškami a spokojne pozrela na brnenie, na ktorom sa čnel čierny tabard s oranžovým polmesiacom.

Konečne zdvihla oči a pred ňou stala zhrbená starena a popíjala Kanatsi z druhej šálky. Démonka na okamih sklopila oči, ako premýšľala nad tým, čo chcela povedať. Nakoniec sa rozhodla.

„Prečo?“

Majiteľka čajovne sa usmiala a povedala: „Pred mnohými rokmi, keď v ríši prebiehali pogromy proti ľuďom a iným bytostiam, sa jeden provinčný šľachtic zastal ostatných rás a umožnil usadiť sa utečencom. Preto je v Terkanu toľko iných bytostí. Ten niekto mal veľké znalosti v príprave čaju a úctu k tradíciám, ku ktorým viedol aj svoje deti. Jeho meno bolo...“

Po líci stiekla priezračná slza a fialová v očnej štrbine sa zachvela: „Pannaur-thiar Tervan sau etha-Leerisa.“

Prikývnutie: „Váš otec napravil jednu veľkú chybu. Ja som mu to oplatila.“

„Kto vlastne ste?“

Vráskavý úsmev: „Len spomienka.“

-13-

Prázdnou budovou zavanul vetrík a nadvihol modré vlasy. Dnu vošla poddôstojníčka v rovnakom tabarde ako jej veliteľka a pri pohľade na čaj a zamyslenú postavu sa spýtala: „Všetko v poriadku, hyparchonka?“

Na tvári sediacej sa objavil úsmev a pokojným hlasom riekla: „V najlepšom.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?